Dejiny MSC

Prekážky prostriedkami

Prekážky sú prostriedkami
Prekážky sú prostriedkami

Spoločenská situácia vo Francúzsku bola napätá už od polovice 17. storočia, keď kráľ Ľudovít XIV. (1643-1715) naplno uplatnil svoju absolutistickú moc a z čisto politických dôvodov vyhlásil katolicizmus za štátne náboženstvo. Vyhlásením 4 článkov galikánskej cirkvi z roku 1862 bola značne napadnutá autorita pápeža a Cirkvi. Napriek protestu zo strany pápeža, ktorého podporovali najmä rehoľné rády, svetské duchovenstvo nové nariadenie prijalo. Galikánske názory, ktoré už vtedy rozdelili duchovenstvo a pretrvávali až do 1. vatikánskeho koncilu (1870), sa rozšírili až za hranice tejto európskej veľmoci.

Čítať celý článok

Ťažké začiatky

Ťažké začiatky
Ťažké začiatky

Reforma katolíckej cirkvi, ktorú vo veľkej miere rozbehol Tridentský koncil (1545-1563), sa začala uplatňovať aj v oblasti formácie kňazského dorastu. Napriek tomu sa semináre v jednotlivých krajinách začali zriaďovať až o niekoľko rokov neskôr. Vo Francúzsku mal rozhodujúci vplyv veľký teológ kardinál Pierre de Bérulle (1575-1629), ktorý založil a viedol oratórium na formáciu kňazov. Samotnú formáciu kňazského dorastu rozbehli až jeho žiaci – kňazi: sv. Vincent de Paul, sv. Ján Eudes a Olier (+1657). Najskôr išlo o 11-dňové duchovné cvičenia, tie sa však čoskoro zmenili na ročnú, v čase francúzskej revolúcie dvojročnú a neskôr až päťročnú dobu formácie. Prvý seminár založil otec Olier vo farnosti sv. Sulpícia v Paríži. Na zabezpečenie formácie v ňom združil kňazov do spoločenstva sv. Sulpícia. Biskupi mnohých diecéz zverili formáciu budúceho duchovenstva práve týmto kňazom – sulpiciánom.

Čítať celý článok

Issoudunskí misionári

Issoudunskí misionári
Issoudunskí misionári

„Otec Chevalier a jeho spolubrat mali silnú túžbu stať sa apoštolmi podľa Srdca Ježišovho a zasvätiť svoj život sláve Božej a pre spásu duší. Ich motto znelo: ‚Nech je všade milované Najsvätejšie Srdce Ježišovo!′"

Keďže formáciu Mons. Oliera mali v živej pamäti, v organizovaní režimu dňa sa nechali inšpirovať seminárom. Nezabudli pamätať aj na nové povinnosti ktoré im pribudli. Stále body denného poriadku boli nasledovné:

Čítať celý článok

Prvé misie

Prvé misie
Prvé misie

Nová revolúcia z roku 1848 nastolila vo Francúzsku druhú republiku, ktorú v 1852 premenil Ľudovít Bonaparte (1848-1852) na cisárstvo Napoleona III. (1852-1870). Toto obdobie charakterizujú dobré vzťahy s klérom a Cirkvou na upevnenie štátu, ale aj mierne ústupky liberalizmu. Prudké politické zmeny poukázali na veľké politické a sociálne kontrasty v ľude. Od čias prvej revolúcie sa nevera, ľahostajnosť a nezáujem o náboženstvo začali šíriť nielen medzi buržoáziou, ale aj jednoduchým ľudom. Napriek snahám mnohých nebolo jednoduché anulovať následky dlhej politickej a náboženskej anarchie z predchádzajúcej revolučnej doby. Proti rastúcemu ateizmu sa presvedčeným katolíkom podarilo získať právo vyučovať na základných (1833), stredných (1850) a vysokých školách (1875). Proces vzdelávania zabezpečovali najmä rehoľné kongregácie.

Čítať celý článok

Prenasledovanie a rozšírenie

Prenasledovanie a rozšírenie
Prenasledovanie a rozšírenie

Vojna s Pruskom v rokoch 1870-1871 stála Napoleona III. trón. Vláda 3. republiky bola náboženstvu a Cirkvi, napriek šíriacemu sa indiferentizmu a ateizmu, ešte stále naklonená. Pokusy o obnovu monarchie stroskotali, zatiaľ čo pozícia republikánov a proticirkev-ných radikálov sa upevňovala. Léon Gambetta (1838-1882), ktorý sa v r. 1877 ako prvý otvorene vyslovil proti klerikalizmu, spustil novú vlnu boja proti Cirkvi. Ministri vzdelania, Bert a Jules Ferry (1832-1893), odňali právo udeľovať akademické stupne katolíckym fakultám (schválené v r. 1875) a v marci 1880 boli zrušené školy a domy jezuitov; iné štátom neuznané kongregácie museli do troch mesiacov požiadať o štátne schválenie. Medzi ďalšími zákonmi (1880-1883) bola nariadená povinná vojenská služba pre klerikov, zrušenie dušpastierstva v armáde a nemocniciach, laicizácia cinto-rínov, súdov, uľahčenie rozvodu, zrušenie nedeľného odpočinku. Na štátnych školách sa zrušilo vyučovanie náboženstva a kňazom i rehoľníkom bolo zakázané vyučovať (1882-1886). Práci nepriateľov Cirkvi napomáhalo politické rozdelenie katolíkov, najmä členov šľachtického episkopátu, kléru a niektorých rehoľníkov, ktorí sa nechceli poddať republikánskemu štátu.

Čítať celý článok