List Otca Generála v Roku milosrdenstva pri príležitosti našich slávností

Drahí spolubratia a všetci členovia Rodiny Chevaliera,

pri príležitosti Slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho 3. júna a v mene nášho generálneho vedenia, posielam vám všetkým naše modlitby a želania všetkého najlepšieho pre váš život a poslanie. Som presvedčený, že v tomto Roku milosrdenstva, sme si všetci všimli vzťah medzi „milosrdenstvom“ a našou spiritualitou. Myslím si, že by sme mali znovu preskúmať to, čo P. Chevalier povedal o Ježišovom Srdci a milosrdenstve, kvôli tomu, aby sme boli verní našej duchovnej tradícii. V Cirkvi existuje veľa nádherných tradícií, ktoré hovoria o súcite a milosrdenstve (napríklad od sv. Faustíny alebo bl. Matky Terezy z Kalkaty), ale tie nie sú našou tradíciou ani nie sú darom, ktorý by sme my dostali, aby sme sa s ním podelili s Cirkvou.

 P. Chevalier bol veľmi jasný keď napísal:

 

Srdce Ježišovo je milosrdné vo svojej podstate,
pretože je to Srdce Božie,
milosrdenstvo je jeho základnou vrodenou vlastnosťou.
Najsvätejšia Trojica kvôli nám vložila do jeho Srdca,
všetky poklady jeho nežnosti a lásky,
a tak Najsvätejšie Srdce ich rozlialo bohato,
na každé nešťastie, s ktorým sa stretlo.
Jeho úloha na Zemi nebola odsudzovať, ale odpúšťať;
nevylúčiť hriešnikov,
ale osvietiť a obrátiť ich;
neodvrátiť sa od chorých, ale uzdraviť ich;
neopustiť stratenú ovečku,
ale priniesť ju naspäť do ovčinca;
neuhasiť dymiaci knôtik,
ale zapáliť ho jasným plameňom;
nedolomiť nalomenú trstinu, ale posilniť ju.
To je Najsvätejšie Srdce.
aká láskavosť, aké milosrdenstvo!1

Všimnime si, že P. Chevalier vyjadruje v tomto úryvku niekoľko vecí: milosrdenstvo spája so vtelením (Srdce Ježišovo je Srdcom Božím); vkladá ho do kontextu vzťahov (medzi Ježišom a Trojicou; medzi Ježišom a nami); vníma ho ako jeden z dôležitých citov jeho Srdca.

Týmto spôsobom je to celé viac o otázke aký je Ježiš voči nám a akí sme my voči druhým. Milosrdenstvo je vlastnosťou každého skutočného vzťahu - rovnako medzi Ježišom a Otcom – rovnako medzi mnou a spolubratmi v komunite! Ježiš ako Boží Syn, ukazuje Otcovo úžasné milosrdenstvo. Ako jeden z nás prostredníctvom vtelenia, kričí k Otcovi o milosrdenstvo. Jeho posledné slová pred smrťou, Otče, do tvojich rúk, porúčam svojho ducha2, sú takou istou prosbou o milosrdenstvo, akú vyjadril slepý muž Ježišovi: Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou3. Kyrie, eleison, je modlitba Ježiša a tiež naša modlitba, večné volanie Cirkvi Ježišovi byť milovanou. Milosrdenstvo je jeho odpoveďou na naše volanie. Má milosrdenstvo s nami a robí z nás ľudí lásky a milosrdenstva voči druhým.

V službe členov našej Rodiny Chevaliera vidíme veľa príkladov milosrdenstva: dobrota a prijatie voči mnohým v poradenstve a sprevádzaní a v sviatosti zmierenia; v službe sirotám a chudobným v rôznych inštitúciách; v našom celosvetovom zameraní sa na prácu s ľuďmi na okraji. Dám aj jeden konkrétny príklad, prácu našich laikov v Kalifornii s tými, ktorí v živote nemali toľko šťastia, prostredníctvom programu, ktorý dlhé roky niesol názov „Su Misericordia.“

Je dôležité vidieť, ako milosrdenstvo pracuje v našich srdciach a potom sa vrátiť naspäť k tomu, čo P. Chevalier povedal v predtým citovanom texte, aby sme rozšírili náš horizont v kontexte hĺbky citov Ježišovho Srdca. Možno by bolo dobré zamyslieť sa nad tým, čo o milosrdenstve napísal Shakespeare:

Vlastnosťou milosrdenstva je, že sa nedá vynútiť. Je to dvojité požehnanie;
Je požehnaný ten, ktorý dáva a ten, ktorý berie: ...
Je prejavom samého Boha;
Pozemská moc sa najviac približuje Bohu,
keď súcit zmäkčí právo.4

28. mája budeme oslavovať Našu Milú Matku, je to sobota pred Slávnosťou Najsvätejšieho Srdca. Pod krížom nás pozýva, aby sme sa pozerali na jej Syna, v živom vzťahu voči nemu „Pane, zmiluj sa.“ V Káne nás pozýva, aby „sme urobili, čokoľvek povie“ v prejavovaní milosrdenstva voči druhým.

Krásne sviatočné dni!

Za celé generálne vedenie
Mark McDonald, MSC
21. apríl 2016

1 Chevalier, Meditácie II, s. 641f-cf, text pre 26. február v „Denných čítaniach“
2 Lk 23,46
3 Lk 18,38
4 Kupec Benátsky, IV dejstvo, I scéna