List z Generalátu MSC k výročiu založenia

Všetci vás z Ríma pozdravujeme s prianím všetkého najlepšieho pri príležitosti 162. výročia založenia Misionárov Najsvätejšieho Srdca, 8. decembra. Už v predstihu vám tiež posielame vianočný pozdrav a našu modlitbu v novom roku za váš všetkých. Nech zjavenie dobroty nášho Boha robí nás viac podobnými Ježišovi, ktorý prišiel, aby bol jedným z nás.

Naše založenie oslavujeme v strede príprav na ten moment milosti, ktorým bude naša 25. Generálna kapitula v septembri roku 2017. V tom istom čase oslavujeme dve dôležité prvenstvá v našich dejinách: Nášho prvého MSC kardinála a našich prvých spolubratov, ktorí budú vyhlásení za blahoslavených.

Zverejnenie v konzistóriu, ktorým bol 20. novembra John Ribat, MSC, arcibiskup v Port Moresby, menovaný za kardinála Cirkvi, bolo momentom veľkej radosti. Je to prvý MSC kardinál a prvý kardinál z Papuy Novej Guinei. Jeho menovanie podčiarkuje jeho službu pre Cirkev v Papue Novej Guinei a jeho iniciatívnosť v mnohých morálnych a sociálnych otázkach. Neústupne bojuje za zrušenie trestu smrti a navrhuje jednoduchý životný štýl v záujme ochrany životného prostredia. Jeho menovanie prináša našu charizmu a spiritualitu do spravovania všeobecnej Cirkvi a do nasledujúceho konkláve.

Menovanie kardinála Ribata je zároveň svedectvom namáhavej práce toľkých ľudí – našich vlastných spolubratov počas predchádzajúcich 135 rokov, ostatných rehoľníkov a kňazov, mnohých laických ľudí, ktorí zvestovali evanjelium v Oceánii a prinášali Božiu milosrdnú lásku všade a všetkým ľuďom. Môžeme byť právom hrdí na to, čo naša „malá spoločnosť“ a celá Rodina pátra Chevaliera urobila v Papue Novej Guinei a naprieč Južným pacifikom. Kardinal Ribat je symbolom tohto povolania a tejto misie.

V júli sme dostali dobrú správu, že v nasledujúcom roku bude vyhlásených za blahoslavených sedem našich spolubratov, Antonio Arribas Hortigüela a ich spoločníci. Iní, ktorí sú prví pre našu kongregáciu. Pričlenia sa k druhým dvom laickým mučeníkom, Petrovi to Rot a Benediktovi Daswa, obidvaja členovia našej rodiny pátra Chevaliera, ktorí položili svoje životy za vieru.

Naši „španielski mučeníci“ nikdy neboli takí známi, ako naši mučeníci v Baining alebo v Guatemale. Kauzy nášho zakladateľa a biskupov Veriusa a de Boismenu sa zdali oveľa dôležitejšie ako tých siedmych, ktorí zomreli v Seriñá v roku 1936 alebo trinástich, ktorí boli zavraždení v Langgur v roku 1942. A predsa tí najmenej známi budú prví, ktorých vyhlásia za blahoslavených.

V kontraste s inými našimi kandidátmi na blahoslavenie, naši španielski mučeníci skutočne nikdy nič veľké neurobili. Nikdy nemali možnosť! Dvaja najstarší mali 28 rokov. Brat José del Almo, najmladší, mal len 20. Nikdy nemali možnosť postaviť nové kostoly, priniesť evanjelium niekde na perifériu alebo napísať knihy. Títo traja bratia a štyria kňazi boli obyčajnými rehoľníkmi. Boli „obyčajnejší“, než je väčšina z nás!

Boli však Misionármi Najsvätejšieho Srdca. V dekréte, ktorý potvrdzuje ich štatút blahoslavených, sa konštatuje: “in odium fidei, quia religiosi, focili interfecti sunt.” (Boli zastrelení kvôli nenávisti voči viere, pretože boli rehoľníci). Boli iba obyčajnými rehoľníkmi, ktorí plnili verne svoje úlohy. P. Antonio, predstavený skupiny, bol vysvätený iba rok. Opisuje sa ako veľmi usilovný a radostný. P. Abundio bol priateľský a otvorený, zatiaľ čo P. José Oriol bol hanblivý a odmeranejší. Brat Jesús, kuchár, mal ešte len dočasné sľuby takisto ako brat José del Almo. Keď provinciál nariadil rehoľníkom odísť mimo komunity v Canet del Mar, pretože sa zistilo, že majú byť zavraždení počas noci, P. José Vergara využil čas k tomu, aby pripravil študentov na to, čo má prísť, zatiaľ čo bratia Gumersindo a Jesús zostali pozadu, aby im prichystali večeru. Potom aj oni odišli a pripojili sa k ostatným v horách k ich márnemu pokusu utiecť do Francúzska. Keď boli, unavení a ustrašení´, o niekoľko dní neskôr zajatí, zostali verní svojmu povolaniu a zomreli smrťou mučeníkov.

Nikto z nás sa nemôže považovať za obyčajnejšieho ako boli títo siedmi. To je dôvod, prečo ich môžeme vidieť ako obrazy pre náš rehoľný život. Svätými nás nerobí natoľko to, čo robíme (alebo nerobíme). Je to náš vzťah s Ježišom a s druhými, ktorý nás robí svätými a náš život robí zmysluplným. Naša nadchádzajúca Kapitula má ako motto: Obnova nášho rehoľného MSC života. Balhoslavený Antonio a jeho spoločníci nás môžu o rehoľnom živote naučiť veľa. Ich príklad je znakom toho, že Boh skutočne zachoval najlepšie víno až doteraz. Nech je všade milované, Najsvätejšie Srdce Ježišovo! Naveky!

Mark McDonald, MSC
F. X. Wahyudi, MSC
Carl Tranter, MSC
Chris McPhee, MSC

8.12.2016

1 Chevalier, Meditácie II, s. 641f-cf, text pre 26. február v „Denných čítaniach“
2 Lk 23,46
3 Lk 18,38
4 Kupec Benátsky, IV dejstvo, I scéna