Príchod

Už od počiatku vzhliada ľudstvo k hviezdam,
a čaká, ani samo nevie na čo.
Vesmír je klobúk z plsteného cesta.
Kométy galakticky svätým plačom.

A v ľuďoch búra pýcha všetky mosty.
Z Ábela vykukuje dávny zločin.
V človeku ležia unavené kosti,
a predsa k nebu dvíha hladné oči.

Z večnosti naňho hľadí pravá Láska.
Chystá svoj spasiteľský príchod z neba.
Priprav sa človek, hriech je tvoja maska.
Boh ale príde a milovať bude teba.

Adventná báseň, Marek Sopko