Všetci máme, alebo sme mali, otca a matku. Ale nie všetci sme vyrástli v rodine, a zvlášť v úplnej alebo dobrej rodine. Pre niektorých sú veci, týkajúce sa rodiny, niečo bolestné. V prvom čítaní nám bolo povedané, aby sme si vážili otca a poslúchali ho. Ale čo ak je alkoholik, alebo sexuálne zneužíva svoju dcéru? Bohužiaľ poznám viaceré takéto situácie, v ktorých netreba poslúchať otca, ale ho konfrontovať alebo ho dokonca oznámiť na polícii.

Dnešný sviatok nie je len sviatkom ľudí, žijúcich v rodinách, ale je to sviatok nás všetkých. Medzi nami tu a teraz, nie sú len ľudia žijúci v manželstve, je tu aj mnoho vdovcov a vdov, sú takí, ktorým sa manželstvo alebo rodina rozpadla, tiež sú medzi nami slobodní a slobodné: možno ste túžili založiť rodinu a nevyšlo to.

Cirkev nám nechce dať sv. rodinu ako model a spôsobiť nám tak zlé svedomie. Samozrejme sa od nej môžeme niečo naučiť, ale nemôžeme ju kopírovať. Vieme o nej v podstate málo. Tak radi by sme mali iné informácie, ale bolo by to skôr pre našu zvedavosť. Jednu z vecí, ktorú vieme je, že Ježiš, Mária a Jozef boli hlboko zjednotení v radostných, ako aj v bolestných udalostiach ich rodinného života. Žili jednotu, za ktorú sa Ježiš vo večeradle modlil: „aby všetci boli jedno“ (Jn 17, 21). V tejto modlitbe vystihol hlbokú túžbu členov každej rodiny: detí túžia, aby rodičia boli zjednotení a mali sa radi a rodičia túžia, aby deti medzi sebou dobre vychádzali. Zaľúbení túžia byť jedno s milovaným alebo s milovanou, aj srdcom aj telom a túžia, aby ich láska trvala po celý život.

V našom ľudskom systéme máme zakódované, že šťastie spočíva v jednote s druhými v láske. Prečo je to potom tak ťažké zostávať v láske a v jednote? Prečo podráždenie, nedorozumenia, konflikty, hádky neustále ohrozujú rodinu? Keď robíme zoznam niektorých dôvodov o ktorých Pápež František napísal v Apoštolskej exhortácii „Amoris laetitia“ znie to takto:

• Neexistuje perfektná rodina
• Nemáme perfektných rodičov, nie sme perfektní
• Neberieme si perfektného manžela, manželku a naše deti nie sú perfektné
• Sťažujeme sa jeden na druhého
• Stále sme sklamaní

Nielen naše počítače sú neustále ohrozené vírusmi: vírusy a trójske kone napádajú často aj náš vnútorný systém, našu dušu, našu lásku, naše rodiny. Ak náš antivírusový program nebol aktualizovaný alebo nefunguje, môžu rodinné vzťahy zamrznúť alebo dokonca celý systém padnúť.

Tieto vírusy prichádzajú najprv vo forme myšlienok, ako napríklad vírus porovnávania: Manželka si myslí: „Žena, na ktorú sa manžel pozrel, je krajšia, šikovnejšia ako som ja“. Bez antivírusu vzniká žiarlivosť, ktorá postupne môže zablokovať celý počítač. Alebo manžel si myslí: „Ona má v podstate pekný život. Celý deň môže zostať doma s deťmi a nemá stres ako ja v práci“. Také myšlienky môžu viesť k nešťastným slovám. Nešťastné slová začínajú komplikovať vzťahy a vedú k skutkom, ktoré potom môžu ohroziť budúcnosť celej rodiny.

Tam vonku sú tiež hackeri, ľudia, ktorí posielajú trójske kone. Ak si nedávame pozor, podarí sa im získať nad nami kontrolu. Napríklad reklamy majú silný vplyv na nás, a už aj na deti. Chcú mať len značkové veci: tenisky, nohavice atď. Alebo aj verejná mienka, čo sa týka sexuality a rodiny, nás napáda ako trójsky kôň. Človek stratí slobodu a robí potom to, čo lobisti veľkých firiem chcú a nie to, čo Pán chce pre dobro rodiny a spoločnosti. Ak dávame vírusom prístup do nášho systému majú nad nami rýchlo veľkú moc.

Preto potrebujeme nejaký ochranný, „antivírusový“ systém. Uvediem tri ochraňujúce prostriedky našich rodín:

Modlitba na začiatku sv. omše, keď vyznávame svoje hriechy členom rodiny, môže byť silný antivírus: „Vyznávam - nielen všemohúcemu Bohu i vám bratia a sestry - nie, vyznávam tebe, mojej manželke, tebe môjmu manželovi, že som zhrešil myšlienkami, slovami, skutkami a zanedbávaním dobrého. Preto prosím - nielen blahoslavenú Máriu, všetkých anjelov a svätých - ale teba, modli sa za mňa k Pánu Bohu nášmu“.

Druhý antivírus je odpúšťanie. Opäť niečo z toho, čo pápež František píše:

• Bez odpustenia je rodina arénou konfliktu a pevnosťou zla
• Bez odpustenia sa rodina stane chorou
• Odpúšťanie je nevyhnutné pre naše emočné zdravie a duchovné prežitie
• Tí, ktorí neodpustia, sú fyzicky, emocionálne a duchovne chorí
• Z tohto dôvodu musí byť rodina miestom života a nie miestom smrti

Tretí antivírus je výročná púť – ak je to možné – s celou rodinou do kostola, kde ste si povedali kedysi pred Pánom svoje „áno“. (A potom by mala samozrejme nasledovať nejaká spoločná slávnosť, napríklad v reštaurácii vedľa kostola alebo tam, kde ste boli kedysi.) Púť vás môže viesť aj na iné miesto: Napríklad k jazeru, na brehu ktorého ste sa prvý krát pobozkali alebo k stromu, v kmeni ktorého je vyryté vaše meno alebo mená so znakom srdca.

Chcem pogratulovať všetkým rodinám, ktoré až doteraz idú úspešne rokmi manželstva. Povzbudzujem všetkých, ktorí možno teraz zažívajú ťažkosti: Dúfajte v lepšie časy a hľadajte spolu východiská na zlepšenie vášho vzájomného vzťahu.

Pre tých, ktorých životný príbeh sa zdá byť chybou chcem povedať: Nezabúdajme, že Boží pohľad sa líši od nášho videnia vecí. On jediný bude súdiť, s milosrdenstvom a zľutovaním každého jedného a každú rodinu. Modlime sa dnes za naše vlastné rodiny a za všetky rodiny, ktoré poznáme.

P. Jozef Hegglin, MSC

Nitra, Klokočina - 29. 12. 2019