Hinduisti sa klaňajú bohu Ganešovi, ktorý je zobrazený ako slon. Je bohom úspechu, vzdelania, múdrosti, vedomostí a prosperity. Tento sloní boh je jedným z najpopulárnejších bohov hinduizmu, pretože je veľmi silný. My kresťania máme celkom iný symbol. Náš kráľ, náš Boh je porovnávaný s baránkom nie so slonom alebo s levom. Duch Svätý s holubicou – nie s orlom. Máme sa za to hanbiť?
Anjel Gabriel povedal Panne Márii: „Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký... Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať... a jeho kráľovstvu nebude konc.“ To je to, čo by chcel každý politik: nielen Trump, Putin, ale aj naši: Mať moc navždy.
Ale aj národy chcú mať moc a panovať nad inými krajinami: Už len obrazy v ich erboch sú často symboly moci: Nemecko a Poľsko majú svojho orla; na vlajke Fínska a Nórska je lev. (Aj erb Nitrianskeho samosprávneho kraja má dosť silný symbol: pozrite sa naň na internete!)
Niektoré náboženstva majú tiež symboly sily a moci ako napríklad Hinduisti, ktorí sa klaňajú bohu Ganešovi, ktorý je zobrazený ako slon. Je bohom úspechu, vzdelania, múdrosti, vedomostí a prosperity. Je tiež ničiteľom zla, pýchy a prekážok či márnosti. Tento sloní boh je jedným z najpopulárnejších bohov hinduizmu, pretože je veľmi silný.
My kresťania máme celkom iný symbol: baránok. Náš kráľ, náš Boh je porovnávaný s baránkom nie s levom. Duch Svätý s holubicou – nie s orlom. Máme sa za to hanbiť? Niečo v nás by možno chcelo zobrazenie niečoho silnejšieho, tak ako to majú iné náboženstva, chcelo by víťaziť vonkajšou mocou. Ale Boh, ktorý stvoril nebo i zem sa nám zjavil celkom inak: ako skrytý Boh, ktorý je s nami, vždy prítomný, aktívny ale vo vnútri, nie zvonka.
Prvé dnešné čítanie používa štyri krát slovo „služobník“ v spojitosti s budúcim Mesiášom. V Ježišovi prišiel sám Boh, aby nám slúžil: „Syn človeka sa neprišiel dať obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.“ Jeho najdôležitejšia služba je „snímať hriechy sveta“. Už Jozefovi bolo povedané vo sne, že Mária „porodí syna, ktorý... vyslobodí svoj ľud z hriechov.“
Nie je to sklamanie? Stal sa Boh človekom iba preto? Zdá sa nám, že by sme skôr potrebovali niekoho, kto by nás zachránil pred vojnami a chorobami alebo by nás vyslobodil z ťažkostí, z chudoby, zo strachu a nie z hriechov... Ale pravdou je, že príčinou zničenia sveta, mnohých rodín, je hriech. Hriech sebectva je dôvodom globálneho otepľovania, vojen a často toho, čo nás najviac trápi.
Ježiš nás prišiel vyslobodiť z hriechu, ale nerobí to bez nás, bez našej vôle, bez nášho konania. Kto v neho verí a ho prijíma ako svojho Pána žije inak. Keby ho svet prijal, neboli by sme tam, kde sme teraz v našej spoločnosti.
Hriech je to, čo nám prekáža mať prístup k Bohu. Čo nám prekáža v budúcnosti. Bez Ježišovej pomoci by sme nemali perspektívu večnosti. On nesnímal hriechy sveta mocou ale láskou. Boh je celkom nenásilný – o tom je symbol „Baránka“. Neskôr Ježiš hovorí o sebe, že je „tichý, a pokorný srdcom“ a týmto odhalil svojho Otca.
Na konci čítania Boh povedal Izraelovi (Ježišovi) „Urobím ťa svetlom národov, aby moja spása siahala až do končín zeme“. On nie je reflektor, ktorý oslepí, ale svetlo, ktoré „zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja“ (Zachariáš.)
Aj tento týždeň budeme mať príležitosť nasledovať nášho majstra a slúžiť mu tým, že slúžime druhým. Dobre vieme, že čokoľvek robíme druhým, urobíme jemu. „Služobník Boží“ je čestný titul, prvá etapa na ceste k blahorečeniu. Urobme teda aspoň pár krokov na ceste k blahorečeniu, a ak vám to nestačí, k svätorečeniu!
P. Jozef Hegglin, MSC
Nitra, Klokočina - 19. 01. 2020