Božie Slovo hovorí veľmi konkrétne o všetkom, čo sa týka ľudského života. Všetko, čo prežívame je tam nejakým spôsobom pomenované. Hovorí na príklad o rôznych emóciách, o túžbe po pomste, o hneve, o sklamaní, ale aj o láske, o sexualite, o erotike. Viete napríklad, že prvý verš jednej knihy znie: „Zľúbaj ma bozkami tvojich úst, tvoja láska je sladšia ako víno“? Povedala to snúbenica, ktorá túžila za snúbencom (Pieseň piesní). Sv. Písmo hovorí o všetkom, čo je pre nás dôležité, a dáva nám smer, zmysel, odvahu a silu.

Pápež František nariadil, aby 3. nedeľa Cezročného obdobia bola venovaná sláveniu, uvažovaniu a rozširovaniu Božieho slova. Napísal: „bude dôležité, aby sa pri slávení Eucharistie intronizoval posvätný text, čím sa zhromaždeniu jasne dá najavo, že Božie slovo má normatívnu hodnotu.“

Čo znamená „Normatívna hodnota“? Je to hodnota, ktorá nám ukazuje, čo je normálne a čo nie. Čo je normálne pre ľudí, s ktorými pracuješ a žiješ? Čo je normálne pre tých, ktorí Pána osobne nepoznajú? Pre nich - a často aj pre nás všetkých - je normálne to, čo svet hovorí, čo móda žiada, čo si väčšina myslí a robí. Pre nás veriacich však má byť „normatívnou hodnotou“ to, čo si Boh myslí. O tom nám hovorí vo svojom Slove.

Svätý otec ustanovil túto nedeľu božieho Slova v Apoštolskom liste, ktorý má názov „Aperuit illis - Otvoril im myseľ“. Ježiš otvoril dvom učeníkom myseľ na pochopenie Svätého písma, keď boli na ceste do Emauz. Kristus je prvým exegétom! Pápež píše v tom Apoštolskom liste: „Biblia nie je zbierkou historických kníh ale je celkom zameraná na spásu človeka. Všetko je zamerané na tento cieľ.“

Kvôli tomu sv. Písmo hovorí veľmi konkrétne o všetkom, čo sa týka ľudského života. Všetko, čo prežívame je tam nejakým spôsobom pomenované. Hovorí o rôznych emóciách, o túžbe po pomste, o hneve, o sklamaní, ale aj o láske, o sexualite, o erotike. Viete napríklad, že prvý verš jednej knihy znie: „Zľúbaj ma bozkami tvojich úst, tvoja láska je sladšia ako víno.“ Povedala to snúbenica, ktorá túžila za snúbencom (Pieseň piesní). Sv. Písmo hovorí o všetkom, čo je pre nás dôležité, a dáva nám smer, zmysel, odvahu a silu.

V dnešných čítaniach napríklad ide o svetlo a o tmu, o plesanie a o smútok, čo sa v živote človeka striedajú. Keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili, bolo to pre neho šok. Prežil smútok, tmu, možno aj strach. Uväznenie nevinných je aj dnes niečo takmer „normálne“ – podobne ako keď Asýrčania dobyli Galileu a časť jej obyvateľov odvliekli do zajatia. Koľko ľudí prežíva naše storočie ako obdobie zahalené do hlbokej temnoty, ktoré prinesie smrť a zloba? Môžeme myslieť napríklad na utečencov. V evanjeliu sa hovorí aj o neduhoch a o chorých, ktorých Ježiš uzdravoval.

No do tejto tmy zažiari Božie svetlo. Radosť vystrieda smútok. Pre Izraelitov bol tým svetlom nečakaný zrod zbožného kráľa Joziáša z Dávidovho rodu. Jeho nástup na trón priniesol novú nádej a bol ako východ slnka, keďže priniesol úľavu a neskôr aj oslobodenie od Asýrčanov. Pre nás dnes je Ježiš svetlom, keď sa s ním stretávame a nechávame sa osloviť a viesť. Jeho kráľovstvo už je tu! On je svetlo, aj keď sme v tme.

V Bratislave som spoznal Matúša: bol to vedec, biológ, ktorý trpel Parkinsonovou chorobou. Keď som ho ráz navštívil, povedal mi: „Jožko, práve som opakoval dve hodiny neustále žalm 13. Nepamätal som si, čo tam je. Len keď som sa vrátil domov som si prečítal slova, ktoré dali Matúšovi silu vo svojom utrpení: „Dokedy, Pane? Stále budeš na mňa zabúdať? Dokedy budeš predo mnou skrývať svoju tvár? Dokedy mi bude dušu trápiť nepokoj a srdce dennodenne bôľ? Zhliadni na mňa a vyslyš ma, Pane, Bože môj, daj svetlo mojim očiam, aby som v smrti nezaspal. Lenže ja dúfam v tvoje milosrdenstvo, moje srdce sa teší z tvojej pomoci. Budem spievať Pánovi, že ma zahŕňa dobrodeniami.“ Aký výkrik srdca!

Pre veriaceho, ktorý pozná sv. Písmo nielen v hlave, ale aj v srdci, sú Božie Slova veľkou silou, svetlom a povzbudením v akejkoľvek situácii sa nachádza. Zvlášť samozrejme Evanjelium. Je to jeho slovo, ktoré približuje ľudí k Bohu ak... ak si nájdeme čas ho prečítať.

Žijeme vo svete, sme dennodenne bombardovaní správami sveta a jeho hodnotami. Ak Božie slovo má mať na nás vplyv ako „normatívna hodnota“, musíme ho čítať a aspoň niekedy a aspoň trochu nad ním rozmýšľať.

Vo Francúzsku som raz vzal stopárov, mladý párik, ktorý išiel na prázdniny. Dozvedeli sa, že som kňaz, a začali opatrne hovoriť o negatívach Cirkvi. Keď zistili, že ich napriek tomu nevysadím na ceste, ich kritika zosilnela. Nenamietal som nič, pretože s mnohými výčitkami som aj ja sám súhlasil. Navrhol som im však, aby sa najskôr viac zaoberali zakladateľom Cirkvi. Ak niečo kritizujeme, je potrebné najprv sa dostať až ku koreňu veci. A tak sme sa dlho rozprávali o Ježišovi, ktorého poznali iba z počutia, no nikdy nečítali evanjelium. Po rozhovore prišlo určité nadšenie, a keď vystupovali, dievča povedalo: „Teraz si ideme kúpiť Bibliu a cez prázdniny si prečítame Evanjelium sv. Petra.“ Nechcel som ich podpichovať, že také vôbec neexistuje, preto som povedal: „Najprv si prečítajte to od Marka.“

Už ste si prečítali jedno z Evanjelia celkom? Dám vám ako dobrovoľnú, odporúčanú úlohu nedele Božieho Slova prečítať si celé Evanjelium sv. Mareka, od A po Z. Budete prekvapení, ako znie a aké rôzne dojmy vyvoláva. Je to celkom inak ako keď z neho iba z času na čas počúvame určité úseky. Vyskúšajte to! Netreba na to viac ako pol hodinu!

Tma a svetlo, smútok a plesanie sa striedajú v našom živote. Keď sa pozeráme do Božieho Slova objavíme tam náš osobný život vo svetle Božieho života. Sv. Efrém, ktorý žil vo štvrtom storočí povedal: „Pane, kto je schopný pochopiť celé bohatstvo jediného z tvojich slov? Oveľa viac nám uniká, než dokážeme pochopiť. Skryl si do svojho slova všetky poklady, aby každý z nás našiel bohatstvo v tom, čo kontempluje“.

P. Jozef Hegglin, MSC

Nitra, Klokočina - 26. 01. 2020