Do redakcie Zasvätený život sme dostali dve svedectvá od kňazov, ktorí sa zúčastnili programu Holy-days na Lukovom dvore pri Nitre. Prinášame vám ich v plnom znení.

Čo sa mi snažil Boh povedať počas Holy-days?

Tieto štyri týždne boli posvätným časom, ktorý mi Boh daroval. Rôznymi spôsobmi mi chcel naznačiť, že je Boh Otec a ja som jeho milovaný syn. Prvý týždeň ma viedol k uvedomeniu si posvätnosti času oddychu a čerpania nových síl. Bol to čas dotknutia sa výziev dozrievania na mojej životnej ceste a pochopeniu významu kritických medzníkov na nej.

Druhý týždeň ma previedol skúsenosťou Uzdravujúcej cesty života. Prostredníctvom prednášok (vytvorené obsahovo P. Jozefom Hegglinom), osobným sprevádzaním a stretávaním sa v menších skupinkách som vstúpil do sveta emócií, ktoré boli potlačené v podvedomí. Naučil som sa postaviť tvárou v tvár realite vlastných zranení a strát z minulosti, a tak ich preniesť do vedomia, kde sa dá s nimi pracovať. Uzdravilo sa aj moje vnímanie Boha ako Otca. Naučil som sa klásť si dve dôležité otázky: Ako sa cítiš? Ako sa na to pozerá Otec?

Tretí týždeň bol týždňom nových inšpirácií a výziev pre službu saleziána a kňaza. Vnímal som ho ako stretnutie s osobnosťami a otvorenie nových okien a horizontov do budúcnosti v rôznych oblastiach života. Štvrtý týždeň boli duchovné cvičenia s individuálnym sprevádzaním. Som veľmi vďačný Bohu, že som mohol naozaj vnímať jeho prítomnosť a to, čo mi chce povedať. Ďakujem všetkým, čo pripravili tieto Holy-days pre kňazov. Umožnili mi vstúpiť hlbšie do seba a do vzťahu s Otcom. Rovnako ma však naučili vnímať Jeho prítomnosť vo vzťahoch s ľuďmi a v obyčajných momentoch dňa, ktoré sa tým stávajú posvätné.

Volám sa Miloslav, dvanásty rok som rehoľným kňazom. Niekoľko rokov som pôsobil v malej komunite ako vikár predstaveného a pred vyše dvoma rokmi som sa stal predstaveným tejto komunity, ktorá mala vo svojom repertoári pastoračnej činnosti ľudové misie, viedli sme duchovné obnovy a zároveň sme technicky zabezpečovali rôzne duchovné akcie v našom exercičnom dome. Taktiež sme pomáhali vo farnosti, do ktorej patrila naša komunita.

Posledné obdobie (aj pred pandémiou korony) som bol veľmi vyťažený a cítil som sa byť väčšmi manažérom, než rehoľným kňazom. Primerané prerozdelenie kompetencií v našej komunite zlyhalo a mnoho činnosti ma tak pohltilo, že som zameral celú svoju pozornosť na fungovanie exercičného domu, aby sme mohli predovšetkým finančne udržať jeho funkčnosť. Čas na osobnú, ale i komunitnú modlitbu sa z mojej strany minimalizoval a načerpávanie v duchovnej oblasti som úplne zredukoval.

Hoci som vnímal, ako sa Pán o nás stará, predsa moja dôvera v jeho prozreteľnosť nebola úplne zrelá. Každá moja osobná pracovná činnosť a zároveň „spoločná“ nečinnosť komunity ma začala postupne psychicky a emocionálne vyčerpávať. Môj povestný humor začal miznúť a postupne ho nahrádzali negatívne emócie, frustrácia z vykonanej práce, pocit nepochopenia medzi spolubratmi, pocit odmietnutia a neprijatia. V noci som nevedel spať. V duchovnom prežívaní som vnímal, že som úplne vyčerpaný ako „prázdna nádoba“ a nemám čo duchovné odovzdať predovšetkým mladým ľuďom.

Doľahla na mňa celková únava a nič ma nevedelo „reštartovať“. Dokonca ani dvojtýždenná dovolenka pri mori spojená s pobytom na pútnickom mieste Medžugorie (ktorá ma vždy posilnila) ma tento rok nenadchla a po jej ukončení som sa vrátil do komunity úplne psychicky vyčerpaný. Po návrate som intenzívnejšie vnímal, že sa so mnou niečo deje a nie je to v poriadku. Akosi som tušil, že mám príznaky vyhorenia a zároveň krízy stredného veku, ale nechcel som si ich ešte pripustiť. O pár dní nato som sa stretol so starším spolubratom, ktorý ma povzbudil, aby som začal riešiť to, čo prežívam. Keď som oznámil svojmu provinciálnemu predstavenému, že som v „kríze“ a potrebujem opäť nájsť svoje miesto v rehoľnom živote, hneď mi ponúkol mesačný kurz pod názvom „Holy-days“, ktorý sa mal začať o pár týždňov v Nitre – Lukovom dvore pod vedením tímu o. Andreja Darma, sestry Marty Andraščíkovej a o. Juraja Musila.

Keďže som už vnímal, že potrebujem silný reštart, hneď som prijal výzvu nášho provinciála a začali sme vybavovať formality. Nástup bol v pondelok 4. októbra 2021. Prvé stretnutie večer sa nieslo vo veľmi silnom priateľskom duchu, kde sme hneď všetci účastníci vnímali prijatie od našich lektorov. Prvý týždeň sme vstupovali do kurzu miernym tempom, tak, aby sme boli schopní vnímať predovšetkým to, čo sa deje v našom vnútri. Pre mňa bola oslovujúca hneď prvá prednáška, v ktorej nám lektori vysvetlili „etapy ľudského života“. To, čo popisovali na tabuli, bolo ako cez kopirák s tým, čo som za posledné obdobie zažíval. Z časti som to vedel zadefinovať, ale strácali sa mi hlbšie súvislosti. Po danej prednáške som si bol istý, že som na správnom mieste a že mi Boh pripravuje niečo nové.

Celý program bol koncipovaný tak, aby zahŕňal rozvoj v psychickej, duchovnej, ale i telesnej rovine. Dopoludnia bol intenzívnejší čas, v ktorom sa striedali prednášky, svedectvá, osobné rozhovory. Na poludnie sme slávili spoločne svätú omšu. Popoludní sme mali zväčša voľný čas. Každý z nás ho využíval rôzne, niekto oddychoval, iný bol športovať alebo ďalší sa len tak prechádzal po okolí a pod. Večer sme mali hodinovú eucharistickú adoráciu. Po nej, už ako nám vyšlo, sme si spoločne pozreli epizódu z aktuálneho seriálu o Ježišovi pod názvom The Chosen. Pre mňa osobne to bol jeden z najkrajších okamihov na záver dňa. To, čo som prežíval počas adorácie, spolu s tým, čo sme vnímali počas sledovania epizódy a čo som zažil počas dňa, ma napĺňalo pri vzájomnom zdieľaní novými výzvami v duchovnom prežívaní.

Počas druhého týždňa kurzu sme vstupovali viac do svojho vnútra a snažili sa pracovať so svojimi emóciami. Musím skonštatovať, že vnímať svoje pocity, snažiť sa ich pomenovať, pracovať s nimi, spracovávať ich a následne odovzdávať svoju „nemohúcnosť“ na uzdravenie Bohu bolo veľmi náročné. Počas tohto týždňa som si uvedomil, ako som si často v minulosti nevšímal svoje emócie a nepracoval s nimi. A taktiež aký to malo negatívny dopad na môj duchovný a osobnostný rast. Trápil som sa s niečím, čo bolo ukryté v mojom vnútri, nevedel som to pomenovať, a teda následne ani analyzovať. A všetka tá frustrácia, psychická i emocionálna vyčerpanosť ma zväzovala a robila otrokom vo vlastnom tele. Po týždennom zápase so sebou samým sa síce hneď všetko v mojom vnútri nevyriešilo, ale aspoň som zistil, aké je potrebné pracovať s vlastnými emóciami, ktoré nás pomocou Božej milosti vedú k vnútornej slobode.

Tretí týždeň zamerali lektori našu pozornosť na uvedomenie si vlastnej sexuality a daru zasvätenia, ktorý sme prijali od Pána, a uskutočňujeme ho pomocou celibátu alebo žitím rehoľných sľubov. Aj v tomto týždni sme sa snažili pracovať s vlastnými emóciami, ale i rozumieť správaniu iných osôb, ktoré vstupujú do nášho života. Program bol doplnený o svedectvo jednej mladej ženy, ktorá bola ako dospievajúca osoba sexuálne zneužívaná kňazom. Cez slzy, pri počúvaní jej životného príbehu, za ktorým sa skrývali traumatizujúce zážitky, sme si uvedomovali, aký je ľudský život krehký a zároveň čo môžu spôsobiť neriešené ľudské zranenia, ktoré nevie jedinec spracovať a ovládať. Súčasťou tém bola aj prednáška o závislostiach, do ktorých môže upadnúť ktokoľvek, kto nevie adekvátnym spôsobom spracovať nával emócií. Počas tohto týždňa nás navštívil spisovateľ a básnik Daniel Hevier, ktorý sa chcel podeliť o svoje prežívanie v duchovnej sfére nielen v oblasti písania básni, ale aj rôznych „antistresových“ aktivít, ktoré inšpiratívnym spôsobom obohatili náš program. Taktiež bola pre mňa veľmi obohacujúca prednáška od o. Jána Dolného, benediktína, ktorý sa nám snažil poukázať na správny vzťah medzi modlitbou a oddychom, na ktorý akosi zabúdame alebo ho vedome odmietame ako čosi, čo nepatrí do života kňazov či rehoľníkov. Posledný deň tretieho týždňa nás povzbudil svojou prednáškou o kňazstve v Starom i Novom zákone biblista Blažej Štrba. Aj jeho slová boli inšpiráciou pri uvedomení si toho, čo je podstatou našej služby. Ale nebudem tu všetko rozpisovať, veď načo by ste tu potom prišli, ak by som vám všetko rozpovedal…

Posledný, štvrtý týždeň, sme vstupovali do hlbšej kontemplatívnej modlitby počas duchovných cvičení. Snažili sme sa vnímať v tom, čo prežívame, Pánovu prítomnosť, odovzdávať mu svoj život, pozývať ho aj do našich plánov, ale tak, aby sme uskutočňovali predovšetkým jeho vôľu, a nie napĺňali vlastné túžby. Pre mňa to bol veľmi silný týždeň, v ktorom som mohol opäť vidieť Božiu prítomnosť aj v miestach a situáciách, kde som ho dovtedy nechcel alebo nevedel vidieť.

Chcem sa poďakovať celému tímu Holy-days za ich obetavú službu, ale i všetkým spolubratom – účastníkom za spoločenstvo, ktoré sme vytvárali, za nové skúsenosti, ktoré sme zažili iným spôsobom, za osobné vzájomné zdieľania, ktoré boli pre mňa inšpiratívne. Boli to chvíle radosti a opätovného načerpávania. Niekoľkokrát počas tohto mesiaca k nám zavítal otec biskup Mons. Peter Beňo. Aj jeho prítomnosť bola pre nás povzbudením.

Ak čítaš tieto riadky a pritom si uvedomuješ, že máš niektorý zo symptómov vyhorenia alebo krízy, pozývam ťa na tento kurz, ktorý síce hneď nevyrieši všetky tvoje životné peripetie, ale určite ťa reštartne v duchovnom i osobnom prežívaní. Počas tohto mesiaca môžeš vstúpiť do hlbín svojho srdca, prehodnotiť mnohé svoje postoje i zvyky a nanovo zakúsiť Božiu prítomnosť a lásku.