Otázka:

Pochválený buď Ježiš Kristus, páter Jozef, možno Vás to sklame, ale viem, že ma pochopíte. V čase, keď ešte neboli zatvorené kostoly kvôli koronavírusu, som prestala chodiť na sväté omše do našich kostolov. Som v Spoločenstve sv. Bazileja Veľkého, ktorý patrí pod Byzantský katolícky patriarchát. Toto spoločenstvo sa dištancuje od pápeža Františka, považuje ho za heretika a tiež všetkých kňazov, ktorí sa od neho nedištancujú, za heretikov. Toto Spoločenstvo má svoje sv. omše, ktoré slúžia kňazi a biskupi. Nesúhlasím s 2. vatikánskym koncilom a so žiadnym pápežom, ktorý sa podľa neho správal a vôbec nie s amazonskou synodou. Nesúhlasím s klaňaním sa pápeža Františka bohyni zeme a plodnosti Pačamame a šamanskými rituálmi konanými vo Vatikáne. Nemôžem a nechcem byť ľahostajná k urážkam Panny Márie. Páter, Vy viete najlepšie, aký veľký hriech je klaňanie sa modlám podobne ako dovoliť sväté prijímanie rozvedeným, ktorí sa znovu zosobášili. Som presvedčená, že Bergoglio pripravuje cestu antikristovi. Keď vidím, čo sa v katolíckej Cirkvi deje, nemôžem sa tváriť, že to nevidím. Niekto mi povedal, že Spoločenstvo sv. Bazileja Veľkého je sektou. Nikdy som v sekte nebola a netuším, čo je sekta Prosím Vás, pomôžte mi, ako veriacej, ktorá miluje Pána Boha. Vážim si Vás a viem, že ma pochopíte a dáte mi dobrú radu, za ktorú Vám vopred veľmi pekne ďakujem. S Pánom Bohom, Eva.

Odpoveď:

Mila Eva, ďakujem za list, v ktorom píšete s úprimnosťou o svojej novej ceste viery. Vaše otázky sú oprávnené a potrebujú objektívnu odpoveď. Ani ja, ani žiaden veriaci by nemohol súhlasiť s pápežom, keby sa skutočne klaňal nejakej bohyni a rúhal sa proti prvému Božiemu prikázaniu. Skúsim Vám odpovedať jednoducho a zrozumiteľne o čo ide. Na to treba rozlišovať a vidieť viaceré veci na viacerých úrovniach. 

1) Je celkom možné, že sa pápeži pomýlia a že robia chyby a hriechy. Už sv. Peter zlyhával pred a aj po Ježišovom zmŕtvychvstaní. Boli pápeži, ktorí mali deti (ako napríklad Alexander VI.) alebo zhromažďovali armády atď. Ale žiaden svätý kvôli hriechom pápeža Cirkev neopustil. Týmto vôbec nechcem povedať, že pápež František urobil chybu alebo dokonca, že zhrešil v súvislosti s amazonskou synodou. 

2) Ďalšia dôležitá vec na ktorú treba pamätať: Človek, ktorý má nepriateľa, obyčajne (alebo často) hľadá u neho predovšetkým jeho chyby a kontroluje všetko, čo robí len preto, aby ho mohol obviniť. Presne toto urobili farizeji: hľadali spôsob ako Ježiša zlikvidovať a preto mu položili falošné otázky, ktoré neboli hľadaním pravdu ale pascami. Pretože Pána nenávideli, skontrolovali všetko čo povedal, aby ho mohli obviniť. 

Tak to robia aj protivníci a odporcovia pápeža Františka: nesnažia sa mu rozumieť ale tešia sa, keď nájdu niečo, čím si myslia že ho môžu kritizovať a obviňovať, pretože v ich očiach je to dôkaz, že sa pomýlil. 

3) Predtým ako niekoho obviníme, musíme rozumieť jemu a aj tomu, o čo skutočne ide. V prípade spomínaných drevených sôch je potrebné rozumieť tamojšej kultúre - odkiaľ pochádzajú, čo tam znamenajú a čo nie. Aby to bolo jasnejšie, predtým ako to vysvetlím uvádzam tento prípad: 

Keď som bol misionárom na Kiribati, stalo sa mi, že som slúžil sv. omšu bez oltára, na zemi, jednoducho s obrusom a s korporálom (obrúsok pod kalichom a miskou). Z európskeho pohľadu to môže vyzerať ako niečo zlé, veľmi neúctivé proti Pánovi v Eucharistii, proti predpisom Cirkvi atď. Niekto by mohol dokonca povedať, že ide o svätokrádež. Nepriatelia v Európe by mi to určite vyčítali, keby o tom počuli, pretože nepoznajú kiribatský život a kultúru. Tam sa všetko deje na podlahe: ľudia nemajú ani stoly ani stoličky. Keď som niekedy takto slúžil s nimi sv. omšu, bol to pre nich silný znak: „Ježiš príde k nám tam, kde sme, dole a nie hore; prichádza do našej kultúry; Páter nám rozumie atď.“ Toto sa volá „inkulturácia“: vyjadriť evanjelium v inej kultúre. Pre ľudí, ktorí nejakú kultúru nepoznajú, to môže byť zmätočné a nezrozumiteľné. 

4) Čo teraz s tou Pachamamou? Pri udalostiach amazonskej synody bolo veľa kritily za použitie domorodých symbolov. Je pravda, že inkské národy sa kedysi modlili k bohyni, ktorá sa volala Pachamama, a že talianske „Pápežské Misijné Diela“ v ich časopise vydali pred synodou ako ilustráciu jednu modlitbu. 

Niektorí účastníci priniesli na synodu do Ríma takúto sochu. Protivníci a odporcovia pápeža vidia v nej pohanskú bohyňu a v tom, čo sa počas synody o Amazone stalo „pohanskú liturgiu“ a šamanizmus. V podstate to chcú tak vidieť a chcú tomu takto rozumieť, aby mohli obviniť pápeža Františka. Ale misionári, ktorí tam už roky v dažďovom pralese žijú a s domorodými kmeňmi pracujú vedia a vysvetľujú, že Amazončania tieto drevené sochy vôbec nepovažujú za modly a v žiadnom prípade ich neberú ako bôžikov. 

Pre domorodcov v tomto regióne má socha tehotnej domorodej ženy hlboký význam: je to obraz veľkého lona, z ktorého pochádza život. Ide - symbolicky povedané - o „Matku Zem“. Socha predstavuje a evokuje jej plodnosť. Obrazne máme právo povedať, že zem je náš dom. Mnohé primitívne národy hovoria, že zem, príroda je pre nich matka. Nič zlé v tom nie je. V krásnom chválospeve stvorenia nám svätý František z Assisi pripomínal a spieval, že náš spoločný domov je ako sestra, s ktorou sa delíme o existenciu, aj ako matka, ktorá nás prijíma vo svojom náručí: „Buď pochválený, môj Pane, za našu sestru, matku zem, ktorá nás živí a stará sa o nás a vydáva rozličné plody s pestrofarebnými kvetmi i trávou.“ 

Pre ženy, ktoré sú v Južnej Amerike často utláčané a nerešpektované bolo nedorozumenie ohľadom týchto sôch a vzbura voči nim veľmi bolestné: dôstojnosť ženy a matky bola dokonca aj v drevenej podobe opovrhovaná. Pápežovi šlo o rešpekt jedného aspektu tejto kultúry. On, ktorý sa modlí denne tri ružence, určite neurazil Pannu Máriu! Ona, Matka Božia, tomu rozumie ešte viac ako my a stotožňuje sa so všetkými ženami vo svete, ktoré trpia, nielen tým z Amazone, pre ktorých takáto socha niečo vyjadruje, čo nie je proti našej viere. 

V tom všetkom je otázka, aký má byť náš postoj k iným kultúram, ktorým prinesieme Kristovu dobrú zvesť? Akým spôsobom s nimi zaobchádzame? S rešpektom a pravdivosťou? Novinkou, ktorú im prinášame, je samotný Kristus. Pápež počas synody neurobil nič iné ako jezuiti v Číne pred 300 rokmi. V 17. a 18. storočí bola diskusia o správnom spôsobe misie v Ázii, do akej miery by sa mala Cirkev prispôsobiť tradičnej čínskej kultúre: Mala by napríklad dovoliť aj uctievanie predkov pre čínskych konvertitov? Jezuiti to obhajovali, ale ich protivníci boli proti. Obvinili ich v Ríme a po pápežskom zákaze takýchto rituálov a obradov zakázal čínsky cisár kresťanstvo a tlačil ho do podzemia. Misijná činnosť sa tak zastavila. Až v roku 1939 pápež Pius XII. zrušil zákaz obradov. Celá Čina by mohla dnes byť kresťanská, keby Cirkev vtedy mala väčšiu otvorenosť k Duchu Svätému. 

5) Chcem Vám tiež niečo napísať ohľadom svätého prijímania rozvedeným. Pápež František nikdy nepovedal a nikde nenapísal, že rozvedení katolíci, ktorí sa znovu zosobášili, by mohli „iba tak“ ísť na sv. prijímanie. Otázka je, či sú bez výnimky vylúčení z prijímania Eucharistie? Je dnešný pastoračný postoj a prístup Cirkvi k nim vždy a v každom prípade skutočne to, čo Ježiš chcel a čo by si dnes želal? Pozrite: Ježiš povedal Samaritánke, ktorá bola päťkrát rozvedená: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: "daj sa mi napiť", ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“ (Jn 4, 10) Existujú „iba raz rozvedení veriaci“, ktorí vedia, v čom spočíva Boží dar, poznajú Ježiša, majú s ním vzťah a prosia nie o živú Vodu ale o "živý Chlieb" a... Cirkev im ho pred exhortáciou „Amoris Laetitia“ kategoricky odmietala dať. 

Pápež nepovedal, že žiť sexuálne v druhom manželstve nie je hriech, ale povedal, že pod vedením pastiera po ceste rozlišovania sa dá v niektorých konkrétnych prípadoch uznať, že okolnosti znížia ba aj zrušia zodpovednosť a pričítateľnosť viny. Príklad: Žena, ktorá žije v druhom manželstve a ktorá je materiálne a finančne závislá na manželovi, ktorý ju núti žiť sexuálne napriek tomu, že ona to nechce. Kvôli deťom ho jednoducho nemôže opustiť. V takom prípade exhortácia otvára možnosť prijať sviatosti, lebo táto žena nežije v hriechu. Aby bol ťažký hriech, človek musí byť slobodný a dobrovoľne chcieť spáchať hriech (rozhodný úmysel). Takáto žena je nútená robiť to, čo nechce. 

„Často sa správame ako kontrolóri milosti, nie ako jej sprostredkovatelia. Ale Cirkev nie je colnica, je to otcovský dom, v ktorom je miesto pre každého aj s jeho životnými ťažkosťami“ (Apoštolské exhortácia Evangelii gaudium 47). Podobní ako kedysi farizeji a zákonníci sú aj dnes kňazi a biskupi, ktorí v tvrdosti srdca by chceli zničiť pápeža Františka, pretože nie sú schopní rozumieť božej múdrosti a jeho milosrdenstvu, ktoré sa skrze neho prejavujú. 

6) "Byzantský katolícky patriarchát" poznám a kedysi som sa s pátrom Eliášom Dohnalom stretával. Poslal mi v roku 2001 na pomoc dvoch členov jeho rady (mladého kňaza a seminaristu) na jeden rok na Lukov Dvor. Mali sme tam spolu s nimi aj modlitby a chvály. Ale to, čo sa potom dialo, je niečo celkom iné: ich spoločenstvo sa stalo sektou. Opýtali ste sa ma, čo je sekta. Podľa encyklopédie je to „náboženská obec, líšiaca sa vierovyznaním a obradom od materskej cirkvi“. Ide o skupinu ľudí, ktorá sa odštiepila pre rozdielne názory od nej. Sekty poznajú rôzne metódy manipulácie s ľuďmi, ktoré vedú k psychickej závislosti bez toho, aby si to účastníci uvedomili. Iným prvkom je autoritárske vedenie – vodca vyžaduje maximálnu poslušnosť a podriadenosť členov. Ich učenie je považované za jedinú pravdu, o ktorej sa nesmie pochybovať. Niekedy sekta hlása, že je prenasledovaná „vonkajším nepriateľom“ pre svoju pravdu a vieru, no kto za ňu bude všemožne bojovať, dosiahne spásu. 

Eva, spoločenstvo, ku ktorému chcete patriť, sa odštiepilo pre rozdielne názory od Cirkvi. Vedúci sú presvedčení, že vedia lepšie, čo je správne a čo nie, čo je pravda a čo klam ako všetci biskupi sveta, ktorí sa pri 2. vatikánskom koncile spolu s pápežom zhromaždili. Myslia si, že oni dostali od Boha úlohu kontrolovať, čo pápež hovorí, píše a robí a potom vyhlásiť, či to je pravoverné alebo nie. Inak povedané: stavajú sa nad neho akoby ich spoločenstvo bolo pápežom pápeža. Aká pýcha... Členovia si neuvedomujú, že ide o sektu. O jej metódach manipulácie by mohol napísať len človek, ktorý sa z tejto sekty oslobodil. Kvôli tomu som si dovolil poslať Váš mail jednému kňazovi, ktorý bol dlhé roky členom tejto organizácie. Odpovedal mi dlhým listom, z ktorého citujem len túto vetu: „Spomeniem si na Evu v modlitbe, určite, lebo ak tam vstúpi, zrúti sa jej celý život. Toto by som neprial ani nejakému veľmi zlému človeku, o to menej duši, ktorá je hladná a hľadá pravdu.“ (Rád pošlem celý list tým, ktorí by ho chceli dostať.) 

"Ubi Petrus, ibi ergo ecclesia": "Kde je Peter, tam je Cirkev". Jemu Ježiš zveril prednostné postavenie medzi apoštolmi a tak sa stal najvyššou autoritou prvotnej Cirkvi. Po ňom je každý jeho nástupca, každý rímsky biskup najvyšším pastierom Cirkvi, ktorý dostáva od Pána autoritu pri rozhodovaní vo vieroučných a disciplinárnych otázkach. 

Mila Eva, padli ste do rúk sekty, a je mi to veľmi ľúto. Žehnám Vám a prosím Ducha Svätého o vnútorné svetlo, aby ste si uvedomili na akú cestu ste sa vydali. 

V Ježišovom srdci, P. Josef Hegglin, MSC