Ikona vyvoláva otázku, v čom (alebo či vôbec) predstavuje svadbu v Káne. Aj pri klasickom obraze ľahko uniká skutočný význam príbehu. Naša ikona odhaľuje hlboké tajomstvo z teológie štvrtého evanjelia.

Sv. Ján nikdy nepoužíva slovo „zázrak“, ale „znamenie“. V jeho evanjeliu je ich sedem a kaž-dé poukazuje na nejaké tajomstvo: v tom, čo je vi-diteľné, sa skrýva niečo neviditeľné. Napríklad rozmnoženie chlebov (6, 1-13) odkrýva, že Ježiš je „chlieb života“. Vzkriesenie Lazára zjavuje Ježi-ša ako „vzkriesenie a život“ (11, 25). Svadba v Káne je prvé z týchto znamení. Sv. Jánovi ide o viac ako o Ježišovu moc premeniť vodu na víno alebo ako o jeho ochotu pomôcť novému manžel-skému páru: Ježiš ním „zjavil svoju slávu“. V knihe Zjavenia je nám odhalené, že skutočným že-níchom je sám Ježiš. Svadba v Káne je predobrazom svadobnej hostiny v Novom Jeruzaleme.

Nápis Pozývaní na svadbu je kľúčom k pochopeniu toho, čo chce sv. Ján v kapitole 2, 1-11 vy-jadriť: ako boli Panna Mária a apoštoli boli pozvaní na svadbu v Káne Galilejskej, tak sme aj my teraz pozývaní na svad-bu v novom Jeruzaleme. „Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!“ (Mt 25, 6) Vychádzať Ježišovi v ústrety je celým zmyslom nášho života: „Blažení tí, čo sú pozvaní na hostinu Baránkovu, “ proklamuje kňaz pred sv. prijímaním. „Radujme sa a plesajme, vzdávajme mu slávu, lebo nadišla Baránkova svadba a jeho nevesta sa pripravila“ (Zjv 19, 7; 21, 2). Ikonu Pozývaní na svadbu pre Misionárov MSC napísala sestra Marie-Paul, benediktínka v kláštore na Olivovej hore v Jeruzaleme.